Vždy ma bavila hudba, klubová hudba. A keďže som hedonista a v živote si robím „čo chcem“, tak moje klubové nadšenie skončilo pri trojročnom menežovaní diskotéky/klubu Space. Neľutujem tie kopy peňazí, ktoré som zaplatil za prenájom, stáli za to. Boli to roky, ktoré mi v mnohých veciach otvorili oči. Mal som možnosť spoznať svet drog zblízka. Videl som, čo s ľuďmi robí pervitín, kokaín, extáza, marihuana, ale najpamätnejšie zážitky zostali na alkohol. Pohľad na ogrcané „nástky“, spité z tescovodky, nepríčetné pohľady, agresia, násilie..pamiatka na celý život. Poďme však späť...
Tri mesiace po skončení klubu a mesiac po mojej druhej svadbe sme odleteli na ročný študijný pobyt do Sydney..naučiť sa jazyk, zistiť ako to tam „funguje“..a tak..
Asi tri mesiace mi trvalo, kým som sa prestal čudovať, ako môžu ľudia žiť v takej krajine kde je na všetko predpis (ako oni vravia „by the law“). Pripadali mi ako stádo ovečiek, ktoré robí to, čo im vláda prikáže. Ono to tak aj je, ale tá vláda im prikazuje len veci, ktoré sú tým ľuďom prospešné.
V Austrálii hulia asi všetci, všetci mladí „ozíci“...hulia aj preto, lebo sa k tráve dostanú oveľa jednoduchšie ako k alkoholu, ktorého predaj je extrémne prísne strážený – štát si uvedomuje, že alkohol je najhoršia droga a preto sa snaží všemožne zabrániť, aby sa dostal do rúk neplnoletým a tí plnoletí ho môžu piť len dovtedy, kým časník povie "dosť". Marihuana je v Austrálii dekriminalizovaná (to znamená, že za držanie pár jointov nebudete trestne stíhaní). No napriek tomu, že je vlastne nelegálna, existuje také jedno hipisácke mestečko - Nimbin (medzi Sydney a Brisbane), kde vám šesťdesiatničky odeté do batikovaných odevov ponúkajú tie najlepšie „koláčiky“ a kde si môžete kúpiť nauncované pytlíky hneď vedľa policajnej stanice.
Keďže teda „všetci“ ozíci hulia, ako je potom možné, že Austrália patrí medzi top krajiny sveta s top životnou úrovňou?
Je mi zle z toho, čo sa deje u nás.
Nepochopím ako napríklad môže naša spoločnosť tolerovať vo funkcii predsedu NS človeka usvedčeného z klamstva v priamom prenose a bezohľadne sa titulujúceho do pozície najspravodlivejšieho slováka...a potom to tu vyzerá tak, že spravodlivý rozsudok je dielom náhody.
Z prvého manželstva mám syna, ktorý za mesiac oslávi 15te narodeniny. I keď som sa s ním o marihuane rozprával a snažil sa mu vysvetliť, že má čas aspoň do svojej 17tky, nerobím si ilúzie, že to nevyskúša skôr (navyše, keď mi ešte pred rokom hovoril, že to spolužiaci bežne nosia do školy!). A čo keď ho pri tom chytia? Zbytočné starosti a problémy, výsluchy, právnici, súd, zápis v registri...
Aj preto mi záleží na dekriminalizácii možno viac ako ostatným. A aj preto sme sa so Stanom Fořtom (tímlidrom pre časť nášho programu Občianske slobody) rozhodli vytvoriť tandem, ktorý môže podporiť každý volič SaS, ktorý chce dať dôraz na riešenie tohoto spoločenského „problému“. Udalosť na FB „Dekriminalizačná reťaz“ je takým vnútorným barometrom aj pre stranu SaS a vy sami môžete určiť prioritu tohto bodu. Čím viac krúžkov, tým silnejší argument budeme mať v rukách.. A keď tých krúžkov bude 10 000 tak budete mať v parlamente dvoch bojovníkov, ktorí sa nebudú báť verejne presadzovať dekriminalizáciu ako prirodzený „efekt“ dnešnej doby. Alebo sa budeme nadaľej tváriť, že nevidíme tých 60% mládeže, ktorá sa k skúsenosti s marihuanou priznala?
Skôr ako ma z niečoho obviníte, pozrite si prosím kanadský dokument The Union, ktorý vám mnohé objasní a vysvetlí.
http://chibis.overstream.net/swf/player/oplx?oid=s0u6r1tmadly&noplay=1
Ak ste na podobnej vlnovej dĺžke, ďakujeme za vaše krúžky pre č.40 Palo a č.7 Stano, o ktoré vy a vaši známi predĺžite dekriminalizačnú reťaz 2010.
http://www.facebook.com/home.php?#!/event.php?eid=122746514424279&ref=ts
Prikladám link na Stanov blog. Prečítajte si ho prosím a dajte ho prečítať aj svojim rodičom a starým rodičom.
http://fort.blog.sme.sk/c/230682/FB-dekriminalizacna-retaz-2010.html
